FOSS a jeho výhody

Táto stránka sa zaoberá slobodným a otvoreným softvérom a jeho výhodami.

Čo je FOSS?

Free and Open Source Software (FOSS) je spoločný názov pre Slobodný softvér (Free Software) a Softvér s otvoreným zdrojovým kódom (Open Source Software), čo sú z hľadiska praktického využitia veľmi podobné produkty. Rozdiely existujú skôr na filozofickej a politickej úrovni. Slobodný softvér je podporovaný neziskovým FSF (založený 1984 Richardom Stallmanom), zatiaľ čo open source je zastrešovaný neziskovou OSI (založená 1998 Bruceom Perensom a Ericom Raymondom).

Stallman Slobodný softvér je definovaný štyrmi základnými slobodami:

Richard Stallman si uvedomil, že na to aby slobodný softvér ostal slobodný, je nutný nejaký právny machanizmus. Preto obrátil copyright naruby (nazýval to copyleft) a vytvoril GPL.

Koncom deväťdesiatych rokov skupina vývojárov, vrátane Brucea Perensa a Erica Raymonda, vymyslela názov Open source, ktorý nemal taký silný etický a morálny podtón ako Free Software, ale zameriaval sa skôr na praktickú stránku vývoja programov. Najuznávanejšia definícia termínu Open Source je tá od OSI.

Najznámejšie produkty z kategórie FOSS sú:

Veľa ľudí vidí prístup pripomínajúci ten z FOSS aj v iných oblastiach, ako napríklad v prípade encyklopédie Wikipedia alebo prác vytvorených pod licenciou Creative Commons.

Výhody FOSS

Existuje veľa dobrého proprietárneho softvéru a jeho používanie má svoje opodstatnenie. Niekedy je to z donútenia okolnosťami (politika zamestnávateľa, historické dôvody), inokedy sú to určité výhody (užívateľ systému je zvyknutý na proprietárny softvér, aplikácia nie je dostupná pod FOSS). Avšak FOSS má oproti proprietárnemu softvéru nepochybne niektoré výhody. Existujú rôzne anekdoty o FOSS, nasledujú kvantitatívne údaje. Niektoré uvádzané prieskumy majú staršie dátumy, čo umožňuje sledovať vývojový trend.

Celkové náklady

Celkové náklady vlastníctva (Total Cost of Ownership - TCO) je finančný odhad, ktorý má za úlohu pomôcť určiť celkové priame a nepriame náklady súvisiace s určitým produktom. Výsledná hodnota TCO je dosť citlivá na predpoklady, ktoré sú pri výpočte použité. Preto je možné, že bude vychádzať najpriaznivejšia hodnota vždy pre iný produkt, v závislosti od podmienok. V roku 2004 spoločnosť CSC vypracovala štúdiu, ktorá identifikuje najdôležitejšie zložky ukazovateľa TCO, ktoré treba vyhodnotiť pri implementácii softvéru, a vplyv OSS (konkrétne GNU/Linux) na jednotlivé zložky.

Zložka TCO

Dopad OSS

Náklady na hardvér (nákup a údržba)

OSS umožňuje využívanie lacnejšieho bežne dostupného hardvéru (commodity hardware). OSS má menšie minimálne nároky na hardvér a spravidla si nevynucuje nákup nového hardvéru pri upgrade softvéru. Napríklad pri x86 architektúre (bežné Intel/AMD procesory) je minimum pre Debian GNU/Linux 44 MB operačnej pamäte a 500 MB diskového priestoru, zatiaľ čo pre Windows Server 2003 je to 128 (256) MB RAM a 2 (3) GB HDD.

Priame náklady na softvér (nákup a podpora)

Pre OSS neexistujú licenčné poplatky. Za podporu sa platí, ak je zakúpená komerčná distribúcia (napr. Red Hat, SUSE), prípadne si firma môže podporu kúpiť od inej tretej strany.

Nepriame náklady na softvér (správa licencií)

Pri OSS nie je nutné sledovať počet licencií kvôli legálnosti použitého softvéru.

Personálne náklady (implementácia, správa, vzťah s dodávateľom, školenia)

Cena personálu je určovaná trhom (ponuka odborníkov vs. dopyt). Náklady na Windows a Linux odborníkov sú porovnateľné.

Náklady na podporu (inštalácia a nastavenie, patchovanie, školenia)

Vo všeobecnosti je Linux menej častým cieľom útokov, preto si vyžaduje menej bezpečnostných záplat. Rovnako je to štíhlejší operačný systém, preto potrebuje menej všeobecných záplat. Komerčné distribúcie sú dobre testované a poskytujú nástroje na automatické patchovanie (aplikovanie softvérových záplat). Podobná situácia je pri niektorých nekomerčných distribúciach, napríklad Debian GNU/Linux. Náročná inštalácia a nastavenie Linuxu je minulosťou.

Downtime

Modulárnosť Linuxu umožňuje štíhlu implementáciu a tým vyššiu stabilitu a dostupnosť (menší downtime). Neplánované výpadky môžu tvoriť až 50 % TCO.

Spoločnosť EEA (spolu s FMFI Univerzity Komenského v Bratislave a firmou Gordias) realizovala v roku 2004 na objednávku MŠ SR výskumnú úlohu v oblasti Open Source. Cieľom úlohy bolo posúdiť možnosť nasadenia tzv. Open Source softvéru (nízkonákladového softvéru) v štátnej správe a samospráve, školstve a sektore malého a stredného podnikania (SME) na Slovensku, ďalej vyčísliť eventuálne úspory a navrhnúť koncepciu nasadenia a podpory.1. Výsledky2 zhrnul E. Šašinka z firmy EEA takto:

Spoľahlivosť

Na základe univerzitného výskumu sa ukázalo, že FOSS softvér je odolnejší pri tzv. "fuzz" testoch, pri ktorých sú aplikáciam posielané náhodné dáta a sleduje sa, či aplikácia nehavaruje:

Výskyt havárii pri "fuzz" testoch

Experiment na FOSS aplikáciach sa robil v roku 1995 a na Windows v roku 2000. Zaujímavý je fakt, že niektoré chyby objavené v roku 1990 na komerčných Unixových aplikáciach, neboli odstránené ešte v roku 1995, všetky chyby FOSS aplikácii boli (postaral sa o to Scott Maxwell).

IBM v roku 2003 vykonal dlhodobé náročné záťažové testy (offline verzia) na GNU/Linux, ktoré ukázali konzistentné fungovanie všetkých kľúčových častí systému (knižnice, ovládače, súborové systémy, sieť, IPC, správa pamäte) a nula kritických systémových chýb. IBM sa vyjadrilo, že tieto testy dokazujú, že "jadro Linux a ostatné kľúčové časti OS sú spoľahlivé a stabilné ... a že predstavujú robustné, dlhodobo udržateľné prostredie pre zákazníkov".

Správa konzultačnej skupiny Reasoning, ktorá sa zaoberá hodnotením zdrojových kódov operačných systémov, uviedla tvrdenie, že "open source implementácia TCP/IP3 v jadre Linux jasne preukazuje vyššiu kvalitu kódu, ako je bežné v komerčných implementáciách univerzálnych operačných systémov". Scott Trappe, CEO spoločnosti, tento fakt vysvetľuje nasledujúcimi dôvodmi:

Podľa prieskumu spoločnosti Netcraft januára 2009, 8 z 10 najspoľahlivejších spoločností poskytujúcich internetové služby, používajú FOSS ako operačný systém:

Netcraft_Hosting_companies_January_2009.png

Nemecká spoločnosť Heinz Tröber zistila, že po prechode z Windowsu na Linux sa pracovné stanice stali spoľahlivejšími. Denná poruchovosť klesla z 15 % (poruchy sa v priemere vyskytli na 10 zo 65 desktopov) na 0 % 4.

Výkonnosť

Objektívne porovnávanie výkonnosti je obzvlášť náročná záležitosť, pretože výsledky závisia od predpokladov a prostredia pri vykonávaní testov. Výsledné hodnoty sú ľahko ovplyvniteľné zmenou hardvérovej alebo softvérovej konfigurácie, pri predvolenej konfigurácii operačných systémov je zase problematické ich zameranie. Napríklad niektoré OS si v základnej konfigurácii zakladajú na spoľahlivosti a nie výkonnosti.

Časopis Sys Admin v roku 2001 spravil porovnanie OS pri vysoko výkonných sieťových aplikáciach. Porovnával sa GNU/Linux, Solaris (na Intely), FreeBSD a Windows 2000.

Jeden z testov TPC ukázal že Linux je o trochu rýchlejší ako Windows. Hardware, na ktorom sa testovalo, bol 32 procesorový HP ProLiant DL580-PDC 32P C/S.

Škálovateľnosť

Škálovateľnosť je schopnosť rásť do veľkých rozmerov, prípadne schopnosť pracovať s minimálnymi aj maximálnymi veľkosťami. Pod veľkými systémami rozumieme tie, ktoré potrebujú veľmi výkonný hardvér, masívne úložiská dát, prípadne veľké množstvo softvéru na riešenie daných problémov. Malým systémom je napríklad PDA (Personal Digital Assistent).

GNU/Linux dominuje v oblasti super počítačov, keď podľa projektu TOP500 mal v novembri 2008 78 % podiel.

Vývojový proces FOSS je schopný vyvíjať veľké softvérové systémy. V roku 1976 Bill Gates v "Otvorenom liste hobistom" položil rétorickú otázku: "Kto si môže dovoliť robiť profesionálnu prácu zadarmo? Ktorý hobista môže do softvéru vložiť tri človeko-roky programovania, hľadania chýb (bugov), dokumentovať produkt a distribuovať ho zadarmo?" Predpokladal, že otázka je nezodpovedateľná. Práca D. Wheelera z roku 2001 tvrdí, že konvenčný vývoj distribúcie Red Hat Linux 7.1 by stál cez miliardu amerických dolárov (z roku 2000). Podľa prednášky5 Grega Hartmana, jedného z dôležitých vývojárov jadra Linux, má aktuálne stabilné jadro Linux zhruba 9 miliónov riadkov kódu a v rokoch 2007 - 2008 bolo denne pridaných 4 300 riadkov kódu, 1 800 zmazaných a 1 500 upravených. Ide zrejme o najväčší a najrýchlejší projekt v počítačovej histórii.

Bezpečnosť

Kvantitatívne meranie bezpečnosti je veľmi ťažké a žiadny systém nie je absolútne bezpečný.

Prestížna vedecká a vzdelávacia spoločnosť ACM vo svojom diele uvádza: "Veríme, že open source software je nevyhnutný predpoklad na tvorbu bezpečnejších systémov...Z dlhodobého hľadiska, otvorenosť zdrojového kódu zvyšuje bezpečnosť... [a] umožňuje užívateľom prijímať informovanejšie rozhodnutia o bezpečnosti systémov..."

Správa Európskeho parlamentu z roku 2001 obsahuje nasledujúce slová: "Vyzývame komisiu a členské štáty aby presadzovali softvérové projekty, ktorých zdrojový text je verejne prístupný (open source software), pretože jedine takto sa dá zabezpečiť, že sa v programoch nebudú nahádzať tzv. "backdoors"6."

Bugtraq evidoval v septembri 2000 nasledujúce počty zraniteľností pre vedúce OS:

OS

1997

1998

1999

2000

Debian GNU/Linux

2

2

30

20

OpenBSD

1

2

4

7

Red Hat Linux

5

10

41

40

Solaris

24

31

34

9

Windows NT/2000

4

7

99

85

Trhový podiel

Existujú názory, že produkt je dobrý vtedy, ak má významný trhový podiel. Na tomto stádovitom pohľade je určitá pravda, pretože pre mainstreamové produkty sa vyvíja veľa aplikácii, majú veľa (školených) užívateľov a majú momentum, ktoré znižuje budúce trhové riziká. Nasledujú niektoré z dôkazov o tom, že FOSS má značný podiel na trhu.

Podľa prieskumu z roku 1999 zameraného hlavne na európske stránky a stránky vzdelávacích inštitúcii, bol GNU/Linux najpoužívanejší operačný systém (OS) na webových serveroch vo verejnom Internete (počítali sa doménové mená):

     Domain : RIPE+.edu
     DName  : ---------
     Service: ftp+news+www
     Date   : April `99


  Host OS recognized (grouped, sorted)    01/99  %recog      04/99   %recog  +/-%
  ------------------------------------  -------  ------    -------  -------  ----
            1.(   )              Linux   287093    28.5     399748     31.3  +2.8
            2.(   )   Windows 95/98/NT   245184    24.4     310162     24.3  -0.1
            3.(   )      Solaris/SunOS   178350    17.7     213304     16.7  -1.0
            4.(   )         BSD Family   150961    15.0     186385     14.6  -0.4
            5.(   )               IRIX    52941     5.3      58112      4.6  -0.7
            6.( 7.)          Mac/Apple    16170     1.6      26548      2.1  +0.5
            7.( 6.)                AIX    17362     1.7      18427      1.4  -0.3
            8.( 9.)               HPUX    10416     1.0      11760      0.9  -0.1
            9.( 8.) Reliant Unix/Sinix    12848     1.3      10616      0.8  -0.5
           10.(12.)     Novell Netware     3656     0.4       5982      0.5  +0.1
           11.(10.)       Digital Unix     5016     0.5       5186      0.4  -0.1
           12.(11.)           SCO Unix     3787     0.4       4021      0.3  -0.1
                           -----------    -----   -----    -------    -----
                           ++checksums   983784    97.8    1250250     97.9

Podľa prieskumu (offline verzia) spoločnosti Netcraft z Júna 2001, bol GNU/Linux (Linux) druhý najpoužívanejší operačný systém (OS) na webových serveroch vo verejnom Internete (počítali sa fyzické počítače):

Skupina OS

Podiel

Zloženie skupiny OS

Windows

49.6%

Windows 2000, NT4, NT3, Windows 9x/Me

Linux

29.6%

Linux

Solaris

7.1%

Solaris 2, Solaris 7, Solaris 8

BSD

6.1%

BSDI BSD/OS, FreeBSD, NetBSD, OpenBSD

Other Unix

2.2%

AIX, Compaq Tru64, HP-UX, IRIX, SCO Unix, SunOS 4 and others

Other non-Unix

2.4%

MacOS, NetWare, proprietary IBM OSs

Unknown

3.0%

not identified by the Netcraft operating system detector

Správa IDC z 2001 uvádza, že trhový podiel Linuxu na serveroch v rokoch 2000 a 2001 bol 25 %, zatiaľ čo v roku 1995 to bolo menej ako 0,5 % 7.

Podľa spoločnosti Gartner predaj GNU/Linux serverov medzi rokmi 2001 a 2002 vzrástol o 63 %, z 1,3 miliardy ma 2 miliardy USD 8.

Štúdia konzultačnej spoločnosti Computer Sciences Corp. z roku 2004 tvrdí, že OpenOffice si zabezpečil 14 % trhu v oblasti kancelárskeho softvéru vo veľkých firmách 9.

V decembri 2005 Businessweek zverejnil článok, v ktorom tvrdí, že FOSS sa masívne rozšíril do firemného prostredia. Svoje tvrdenie zakladá na prieskume konzultačnej spoločnosti Optaros, v ktorom sa uvádza, že 87 % organizácii používa FOSS.

Štúdia sponzorovaná spoločnosťou IBM ukázala, že 83 % serverov nasadených v roku 2006 používalo GNU/Linux 10.

Podľa prieskumu spoločnosti MailChannels trhu mailových serverov v roku 2007 stále dominoval FOSS:

Trhový podiel MTA

OpenSSH je najrozšírenejšia implementácia bezpečného protokolu SSH, ktorý sa používa na prístup a kontrolu počítačov v sieti, buď v grafickom (X Windows) alebo textovom režime. Podľa prieskumu projektu OpenBSD (čo je jeden z najbezpečnejších operačných systémov) z 2008, má OpenSSH podiel 81 %.

Odkedy sú dostupné dáta, najpopulárnejší webový server bol vždy FOSS. Prieskum spoločnosti Netcraft z Januára 2009, ktorý spracoval odpovede od 185 497 213 webových stránok, to potvrdzuje, pretože na prvom mieste je Apache (51 % trhový podiel), ktorý v roku 1996 nahradil svojho predchodcu NCSA:

Trhový podieľ webových serveroch v 1995 - 2009

Podľa prieskumu, ktorý bol v roku 2007 vykonaný medzi IT riaditeľmi a top manažérmi (vice presidents and CIOs), bude mať o päť rokov polovica spoločností nasadený GNU/Linux na podporu tzv. "mission critical" aplikácii.

Najnavštevovanejšie stránky na svete používajú FOSS; google beží na Linuxe a yahoo na FreeBSD.

Spoločnosť Sun Microsystems v roku 2007 uvoľnila prvú (developerskú) verziu open source operačného systému OpenSolaris. IBM označila Linux za nástupcu svojho operačného systému AIX.

Bibliografia

Dodatočné odkazy


CategoryVariaSk

FOSS (last edited 2013-10-14 11:15:45 by JozefReisinger)